8. Vediem ťa

Ja som Hospodin, tvoj Boh. Učím ťa, čo ti osoží, vediem ťa po ceste, ktorou máš ísť. Iz 48, 17

Vždy ma fascinovali biblické postavy, o ktorých sa písalo, že boli Bohu blízko. Enoch, Abrahám, Jozef, Samuel či Mária chodili s Bohom, rozprávali sa ním, dôverovali mu. Každodenne sa sýtili z tohto vzťahu. Rovnaké privilégium máme aj my. Boh chce byť na našej životnej ceste. Avšak nie v pozícii príručnej batožiny, na ktorú si spomenieme len vtedy, keď niečo potrebujeme. Túži byť naším sprievodcom a spoločníkom až do večnosti. Je úžasné, že nekonečný Boh, chce aj z nášho života urobiť nekonečný príbeh, ktorého koniec nie je tu na zemi, ale pokračuje navždy v jeho prítomnosti v nebi.

Niekedy nás okolnosti chcú presvedčiť o tom, že Boh o nás nestojí. Postupne mu ukrajujeme z oblastí života, v ktorých by chcel byť s nami. Naše problémy sa nám zdajú príliš malé a obyčajné, aby sa nimi Boh zaoberal, príliš veľké, aby s nimi niečo urobil, alebo trvajú už príliš dlho. Ale rovnako ako je Bohom nekonečného vesmíru, je aj našej každodennej rutiny. Nepodceňuj teda ani kúsok svojho života, svojej cesty. Rád si vypočuje každú tvoju myšlienku, radosť, či obavu a bude ťa sprevádzať na tvojej ceste.

Tohtoročný adventný čas môže byť príležitosťou nechať sa viesť Pánom. Nežijeme  ľahkú dobu, ale aj počas nej sa môžeme mnohému naučiť. Byť v škole nášho Boha Otca totiž v sebe nesie prísľub, že to, čo sa v nej naučíme, nám pomôže, hoci zmysel vidíme až neskôr.

Iz 48, 17 – 18 

9. Pomáham ti

Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa drží za pravicu a hovorí ti: „Neboj sa, ja ti pomáham.” Iz 41, 13

Pozorovala si už niekedy rýchlosť chôdze ľudí? Každý má iné tempo. Zaujímavé je, keď sa k niekomu pridá jeho známy. Kráčajú a snažia sa zosúladiť svoje kroky. Videla som rôzne vyústenia takýchto situácií. Niekto povzbudzoval pomalšieho, aby kráčal rýchlejšie, iní sa radšej rozlúčili a vybrali sa svojím tempom vpred. Boh kráča s nami, pozná naše tempo. Teší sa, že môže byť pri  nás. Nehnevá sa, keď si potrebujeme oddýchnuť. Neženie nás. Je ten, ktorý vie povzbudiť, nasmerovať, upozorniť na veci, ktoré nám ubližujú, ktoré treba zanechať, ale i ktoré je potrebné začať.

Držať niekoho za pravicu v sebe nesie posolstvo blízkosti. V dnešnom citáte je to blízkosť Boha v našom živote. Je prítomný a pripravený sprevádzať nás, byť pri nás v každom „tempe“, v ktorom sa nachádzame. Keď máme náročný deň v práci, vie o tom. Keď nestíhame piecť oblátky, je tam.  Pozná nás, je s nami za každých okolností. Nedá sa mu zapáčiť tempom, ktorým kráčame, ani množstvom toho, čo zvládneme pripraviť na Vianoce. On je naším Bohom, drží nás a hovorí, aby sme sa nebáli, lebo nám pomáha.

Nech strach a klamstvo neodvedú tvoju pozornosť od hlbokej pravdy o blízkosti Boha v našich životoch. Nech denne zažívaš istotu láskavej Otcovej ruky.

Iz 41, 10 – 14

10. Posilňujem ťa

Pevne ho bude držať moja ruka a posilní ho moje rameno. Ž 89, 22

Boli to náročné mesiace. Stala som sa svedkom toho, ako sa vzťahy, na ktorých stál náš rodinný život rozpadali. Kúsok po kúsku… Už som myslela, že to ani horšie nemôže byť a predsa mohlo. Celé som to predkladala Bohu, aby to vyriešil, obmäkčil srdcia, aby nepokoj a bolesť nahradila láska a porozumenie. Aby jednoducho urobil zázrak, najlepšie lusknutím prsta. Ako to dopadlo? Zázrak na počkanie neprišiel. Zažila som niečo iné. Boh sa staral tak, ako som to ešte nikdy nezažila. Obdaril ma svojou útechou. Niekde hlboko v srdci som vedela, že so mnou súcití, je mu to ľúto a je bytostne so mnou. Ako keď niekto drží za ruku a myslí to úprimne. Jeho prítomnosť ma posilňovala, aby som zvládla to, čo ma obklopovalo.  

Boh nám nesľubuje, že nám dá život bez problémov, ale že vo všetkom, bude s nami. Nehovorí, že to bude bez námahy, ale že keď to bude potrebné, posilní nás. Neuverme, prosím, tomu, že Boh nemá riešenie na náš problém. Občas si ani nevieme predstaviť, aké východisko môže mať to, čo žijeme. Neboj sa chytiť Boha za ruku a nájsť silu v Jeho objatí. To je niekedy to najlepšie riešenie.

Ž 89

11. Nesiem ťa

Ako pastier bude pásť svoje stádo, svojím ramenom ho zhromaždí, baránky vezme do náručia a tie, čo pridájajú, nežne bude viesť. Iz 40, 11

Boh nám prejavuje svoju lásku osobitým prístupom. Berie do úvahy jedinečnosť každej z nás. Vie, čo potrebujeme, tak ako pastier v úryvku, ktorý jednu časť stáda zhromaždil, iné vzal do náručia, a tie maličké nežne viedol. Byť v Božej starostlivosti znamená aj nechať sa ním odniesť, keď to potrebujeme. Nie je mu jedno, čo prežívame.

Bol deň pred sviatkami a doma sme ešte nemali vianočné dekorácie. Čakalo ma teda ešte dosť práce, ale rozhodla som sa ísť pomôcť s výzdobou kostola. Používali sme krásnu a bohatú čečinu z jedle. Veľa sme sa smiali, ale ja som zároveň plánovala, ako všetko stihnem – pôjdem do lesa, nájdem ozdoby… Keď sme končili, videla som, že zostalo viacero krásnych vetvičiek. Nikto ich nechcel. Celá šťastná som si čečinu vzala. Uvedomila som si, aká krásna je výzdoba kostola, ale zároveň i to, ako Pán zjednodušil moje predvianočné plány. Ušetril mi čas a zároveň mi daroval nádhernú neopadávajúcu čečinu. Postaral sa o to úplne prirodzeným spôsobom.

Dovoľ Pánovi, aby sa postaral o teba a o to, čo potrebuješ. Môže to byť cez kamarátku, ktorá ťa trpezlivo vypočuje, cez mamu, ktorá ti pripraví teplé jedlo, cez modlitbovú výzvu na tvoj úmysel, alebo darovanú čečinu. Boh nám prejavuje svoju starostlivosť aj prostredníctvom iných ľudí a ich lásky.

Prajem ti, drahá, aby si bola vnímavá na Božie starostlivé skutky a odvážna byť Božími starostlivými rukami. 

Iz 40, 1 – 11

12. Dúfaj v Pána

Dúfajte v Pána na veky večné, lebo Pán, Jahve, je večnou skalou. Iz 26, 4

Dnešné prisľúbenie môže byť výzvou pozrieť sa na to, či dôverujeme Bohu v rôznych  oblastiach života. Ľahko sa totiž stane, že Boha vyvyšujeme nad naším životom, ale našu „trinástu komnatu“ si necháme pre seba. Modlíme sa napríklad za svojich blízkych, pomáhame núdznym, ale možno nevieme niekomu odpustiť, nesprávne narábame s peniazmi, bojíme sa o svoju budúcnosť. 

Boh je skala vekov – vyjadruje to jeho pevnosť, nemennosť, je to prísľub stálosti. K môjmu srdcu to prehovorilo práve vtedy, keď som mu prestávala dôverovať. Uvedomila som si, že najľahšie sa od neho vzdialim vtedy, keď prežívam niečo ťažké a chcem to vyriešiť sama; alebo naopak, keď mi je veľmi dobre a zdanlivo ho nepotrebujem.

Pozývam nás porozmýšľať, prečo sme sa rozhodli prestať Bohu dôverovať – či je za tým sklamanie, úspech, alebo čokoľvek iné. Skúsme dúfať znova v oblastiach, v ktorých sme to vzdali, alebo ešte nikdy neskúsili. Nebojme sa opäť začať dôverovať, vyjadriť to Bohu, aby náš vzťah bol vzťahom dôvery.

Jahve JE skalou. 

Iz 26, 1 – 4

13. Nepohnem sa od teba

Aj keby sa vrchy pohli a kopce kolísali, moja milosť sa nepohne od teba a moja zmluva pokoja sa nezakolíše,“ hovorí Hospodin, ktorý sa zľutúva nad tebou. Iz 54, 10

Dva dni pred štátnicami som panikárila. Nestihla som sa všetko naučiť. Bol to stresujúci večer. Nezvládala som to, potrebovala som sa upokojiť. Nenapadlo mi nič iné, len sa ísť modliť. Otvorila som Božie slovo na dvadsiatom treťom žalme. Počula som ho už mnohokrát, ale v tú chvíľu slová „aj keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť…“ boli živé, napísané ako pre mňa. Boh mi dal istotu, že je so mnou aj v tejto situácii. 

Naše okolnosti a ťažkosti neuberajú nič zo všemohúcnosti nášho Boha. On zostáva nemenný. Naším životom má hýbať Boh a nie naše problémy. Je pripravený obdariť nás svojou milosťou. Bez jediného zaváhania nám neustále opakuje: „aj kedy sa vrchy pohli… moja milosť sa nepohne od teba…“

Prísľuby, ktoré nám dáva Boh, nie sú lacné frázy a reklamy na získanie nových zákazníkov. Neustále nás uisťuje o svojej láska a dobrote. Nebojme sa uveriť jeho slovám a brať jeho prisľúbenia ako nemennú skalu, o ktorú sa dá oprieť náš život.

Iz 54

14. Dobrá cesta

Takto hovorí Hospodin: „Zastavte sa na cestách, pozerajte a skúmajte dávne chodníky. Kde je dobrá cesta, po nej choďte a nájdete odpočinok pre svoju dušu.” Jer 6, 16

Boh nám ukazuje spôsob, ako nájsť odpočinok pre svoju dušu. Hovorí o tom, že sa máme v živote aj zastaviť, pozerať a skúmať. Každá z nás môže toto prehodnocovanie robiť inou formou. Ja si už niekoľko rokov vediem modlitebný zápisník. Zaznamenávam si svoje prosby, problémy, Božie slovo, čo ma zaujalo alebo chvíle, v ktorých som vnímala Božiu lásku. Keby som to nemala zapísané, na mnohé z týchto chvíľ by som už určite zabudla. Keď sa doň spätne začítam, žasnem nad Božím vedením. 

V predvianočnom čase je spomalenie pre niektoré z nás umením. Ale bez zastavenia nevieme naplno pozerať a skúmať. Premýšľala som nad tým, že dávne chodníky môžu byť aj naše skúsenosti, činy či vyslovené slová. Boh nechce, aby sme pri pohľade do našej minulosti cítili obviňovanie a sebaodsúdenenie. Každá udalosť je skúsenosťou, z ktorej sa môžeme poučiť.

 Život so sebou prináša mnoho toho, čo musíme riešiť. Zastavenie sa a premyslenie postupu je niekedy skutočne to najlepšie, čo môžeme urobiť. Veď s pokojným srdcom sa oveľa ľahšie rozhodneme. Hľadať, nájsť a ísť po dobrej ceste nesie v sebe prísľub odpočinku pre našu dušu. Žehnáme vám odvahu zastaviť sa aj v tomto predvianočnom čase a skúmať svoje cesty.

Jer 6, 16-17