6. Voľba
Rút však povedala: Nenúť ma, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba. Kamkoľvek pôjdeš ty, ta pôjdem i ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom. Kde zomrieš ty, tam zomriem i ja a tam budem pochovaná! (Rút 1, 16 – 17a)

Koľkokrát som potrebovala urobiť rozhodnutie a váhala som – toto alebo tamto, doľava či doprava… Niektoré voľby sú maličké, takmer neviditeľné, niektoré zas veľké, ovplyvňujúce celý život. Niektoré sú veľmi ťažké, lebo vieme, čo nechávame za sebou, prípadne očakávame ťažkosti. Väčšinu robíme bez toho, aby sme vedeli, čo nás čaká v budúcnosti.
Rút sa rozhodla na 100 %. V jej vyhlásení nie je žiadne váhanie. Napriek tomu, že odchádzala do cudziny, k neznámym ľuďom, napriek tomu, že odchádzala navždy od všetkého, čo poznala. Napriek tomu, že nevedela, čo ju čaká v Noeminej vlasti. Rozhodla sa – nasledovať Noemi vo všetkom. I v uctievaní Boha.
Aktivita: Povedz kamarátke, s ktorou prechádzaš touto výzvou (alebo niekomu blízkemu), aký cieľ si si zvolila v 3. deň výzvy.
7. Prvý krok
Nech ma Hospodin prísne potresce, ako chce, ak by ma od teba odlúčilo niečo iné než smrť. Keď Noémi videla, že Rút je pevne rozhodnutá ísť s ňou, prestala na ňu naliehať. (Rút 1, 17b – 18)

Rút svoje rozhodnutie vyslovila nahlas. S odvahou na perách a búšiacim srdcom presne pomenovala, čo chce. Netajila to ani pred svetom, ani pred sebou.
Noemi si uvedomila, že Rút nie je príliš mladá a nezodpovedná, nie je sebecká, nie je slabá, nie je neistá. Chcela zostať s ňou, putovať prašnými cestami, riskovať svoju budúcnosť a postavenie v spoločnosti. Chcela všetko známe nechať za sebou a pustiť sa neznámymi cestami. Prestala na Rút naliehať.
Ani jedna z nich netušila, čo ich čaká – poznali len cieľ. Nevedeli, čo a koho stretnú cestou, nevedeli, čo nájdu v Betleheme. Zverili sa do Božích rúk. Nasledujme tieto dve úžasné ženy a kráčajme s odvahou.
Aktivita: S kamarátkou alebo niekým blízkym sa za seba pomodlite.
8. Jedna pre druhú
Šli teda spolu, až prišli do Betlehema. (Rút 1, 19a)
Cesta nebola príjemná, nebola krátka, nebola bezpečná. Bola o to ťažšia, že sa Noemi a Rút vracali s prázdnymi rukami. V každej chvíli tam však boli jedna pre druhú. Napokon pred sebou uvideli Betlehem. Na miesto, odkiaľ Noemi pred rokmi odišla, aby unikla hladu, sa vracala hladná pútnička. Ale Boh bol s nimi. Ich nádej sa upierala len k Nemu.

V živote prechádzame rozličnými situáciami. Keď nám niečo chýba, ľahko sa vcítime do príbehu Noemi a Rút. Keď však máme dostatok, ľahko sa nám môže stať, že prestaneme byť citliví na potreby ľudí, ktorým môžeme pomôcť práve my. Konkrétny prejav lásky môže byť pre obdarovaného vzácnym stretnutím s Božou starostlivosťou. Je dobré si pripomenúť, že našou úlohou nie je vyriešiť všetky problémy v spoločnosti, ale svojimi činmi môžeme niekomu urobiť deň krajším.
Aktivita: Ľubovoľným spôsobom podpor človeka z vylúčenej komunity, napr. bezdomovca, alebo dobročinnú organizáciu.
9. Príchod
Po príchode do Betlehema sa k nim zhŕklo celé mesto. Ženy sa spytovali: Je to Noémi? Ona im odpovedala: Už ma nevolajte Noémi, volajte ma Mara, lebo Všemohúci mi pripravil veľa trpkostí. (Rút 1, 19b – 20)

Príchod žien vyvolal v Betleheme rozruch. Malé mestečko, v ktorom sa toho až tak veľa neudeje, bolo prekvapené, že sa Noemi vrátila a dokonca s nevestou. Dve unavené a hladné pútničky došli do ,,domu chleba”*. Ktovie či očakávali, že skutočne v ňom nájdu chlieb alebo že Noemi ešte niekto spozná.
Napriek tomu, že Noemi bola dlhý čas preč, ľudia si ju pamätali. Niekedy sa stáva, že cestou životom necháme za sebou priateľov. Akosi sa odcudzíme, každý deň má veľa starostí, zahltíme sa informáciami a udalosťami. Môže sa nám zdať, že ozvať sa niekomu po dlhej dobe nemá význam, no nenechajme sa odradiť týmito myšlienkami a urobme krok k ľuďom, s ktorými sme prežili veľa pekných chvíľ.
Aktivita: Zavolaj/ozvi sa niekomu, kto ti bol blízky a koho si dlho nevidela.
*Betlehem znamená v hebrejčine dom chleba.
10. Všemohúci
Odišla som plná, ale Hospodin ma privádza späť prázdnu. Prečo by ste ma mali volať Noémi, keď sa Hospodin obrátil proti mne a Všemohúci dopustil na mňa nešťastie? (Rút 1, 21)

Noemi mala manžela, dvoch synov. Ale keď v rodnej krajine nebol dostatok, odišla za vidinou lepšieho. A skutočne sa jej mnoho rokov darilo. Synovia sa oženili, zdalo sa, že je pred nimi dobrá budúcnosť. Po čase ale prišla o všetko. Bolesť srdca vyliala pred ženami. Ale i v tej ťažkej chvíli nazývala Boha Všemohúcim.
Naše sny a túžby sa často upierajú k tomu, čo nemáme, v čom, sa chceme zlepšiť alebo čo by sme chceli, aby sa stalo. Boh pozná i naše sny, niektoré sám inšpiroval. Práve preto je dobré nezatvoriť sny do skrinky ,,Neuskutočniteľné”, ale pracovať s nimi – premýšľať, triediť, uskutočňovať. Časom sa však môže stať, že prestaneme snívať. Ak si už prestala snívať, môžeš znovu začať. Ak je to pre teba ťažké, začni jednoducho – odpoveďou na otázku: Čo by ti urobilo radosť? Nenechaj sa zastaviť strachom, vekom či nedostatkom.
Aktivita: Pozdieľaj sa o svojich snoch a túžbach s kamarátkou alebo blízkym človekom.
11. Zmena pohľadu
Do Betlehema prišli vtedy, keď sa začínala žatva jačmeňa. (Rút 1, 22)

Po bolestivých stratách a neľahkom putovaní sa ocitli v Betleheme v čase začínajúcej žatvy. Čo myslíš – čo cítili? Ľudia mali dostatok jedla, ony len to, čo si priniesli. Zdalo sa, že všetci naokolo majú, čo potrebujú.
Koľkokrát sa mi zdalo, že inde je tráva zelenšia, teda že ostatní sa majú oveľa lepšie ako ja. Toľko toho nemám, to i tamto si nemôžem dovoliť kúpiť… Problémom je, ak nám v srdci vyrastie závisť. On má – a ja? Boh na mňa zabudol? Prečo sa mi nedarí? Skúsme ostatným dopriať, skúsme sa radovať z ich požehnaní, z ich úspechov. Prinesie nám to veľký pokoj do srdca.
Aktivita: Modli sa za tých, ktorí majú to, po čom ty len túžiš.
12. Putovanie
Keď sa rozhodneme niekde ísť, stanovujeme i cieľ, ktorý chceme dosiahnuť. Môže to byť napr. zdolanie vrcholu, návšteva obchodného centra. Väčšinou sa rozhodujeme ísť s niekým, s kým radi trávime čas.

Putovaniu Noemi predchádzalo stanovenie cieľa (návrat do Betlehema), rozhodnutie Rút ísť s ňou a deklarovanie tejto voľby. Vážne rozhodnutia sú často plné emócií. Ale potom nasledujú udalosti, kedy premýšľame, či sme nemali urobiť niečo iné, vybrať si niekoho/niečo iné. Cesta do Betlehema bola náročná a uvedomenie si toho, aké sú chudobné, prinášalo možnosť hnevať sa, závidieť, uzavrieť sa pred svetom. Napriek všetkému však obe pamätali na Boha, ktorý je Všemohúci. Rovnako ako sa ony spoľahli na Boha a Jeho vedenie, urobme tak i my – nielen v náročnom čase, ale aj v oddychu.
Aktivita: Dnes choď s kamarátkou alebo niekým blízkym na výlet.