Milujúca!

Keď sa rozhliadnem okolo seba, často vidím, čo sa mi nepáči. Hodnotím konanie druhých. Ani neviem zrátať, koľkokrát som niekde počula či čítala, že mám odložiť negativizmus. Ako mám dospieť k Božiemu pohľadu na seba či svoje okolie? Skutočne stačí len odložiť negativizmus? A ako sa to odkladá?

Nemyslím si, že problém je v tom, že vidím chyby. Predsa – je dôležité ich vidieť a pomenovať. Riešením nie je ani ich zakryť a tváriť sa, že všetko je v poriadku. 

Koľkokrát som pri turistickom výstupe stretla ľudí podľa mňa úplne nepripravených do prírody. Do ľadovej jaskyne sa zjavne dá ísť aj v krátkom oblečení, krásy Tatier môžeme obdivovať i v žabkách. Kde sa stala chyba? Tí ľudia nemali na to, aby tam šli? Nie, mohli to zvládnuť, len keby sa lepšie pripravili, mali by krajší zážitok. Mne sa v žabkách šmykne i na rovnej ceste, ja by som nemala odvahu ísť v nich do lesa, ale niekto iný to bravúrne zvládne. Má vynikajúcu rovnováhu, bláznivú spontánnosť, neuveriteľnú odvahu a veľmi silné členky. 

Nekritizujme druhých, ale pozrime sa, čo sa dozvedáme v rozličných situáciách o danom človeku. Buďme trpezlivé. Ak máme trpezlivosť s chybami druhých, tak sa to napokon prekopíruje aj do nášho vzťahu s nimi. Namiesto kritiky, súdenia či ohovárania sa skúsme pozrieť za horizont chyby. To, čo tak ľahko negatívne zhodnotíme, je možno len nerozvinutým potenciálom v tom druhom. 

Monika