27. Nezabudol

Kráčam s Bohom už dlhší čas. Niekoľkokrát sa mi stalo, že problémy, ktoré som prežívala, ma premohli. Prestala som s Bohom komunikovať o tom, čo prežívam. Modlila som sa za mojich priateľov, rodinu, ale svoje bolesti, neistoty a otázky som s ním nechcela preberať. Bála som sa, že mi Jeho slová ublížia. Že bude odo mňa požadovať zmenu, na ktorú som nemala silu. Postupom času bola moja modlitba viac a viac neosobná, hriech sa stával častejším. Začala som veriť klamstvu, že Bohu na mne nezáleží, a pochybovať o Jeho dobrote.

Keď nad tým všetkým spätne premýšľam, spája sa mi môj príbeh s príbehom biblickej Sáry (Gn 11 –  25), Abrahámovej manželky. Celý svoj život trpela tým, že je neplodná. Boh na ňu ale nezabudol. Jej trápenie mu nebolo ľahostajné. Hoci v očiach ľudí to už nebolo možné, dal jej syna. Príbeh Sáry mi pripomína, že Boh ani na mňa, ani na teba nezabudol. Nebojme sa teda uveriť Bohu a jeho plánom pre nás. Jeho slová nezraňujú.

Moja drahá vzácna, nech je tvojim trápením čokoľvek, modlím sa, aby si sa vo svojich najťažších chvíľach zahľadela na Sáru. Aby si v jej príbehu našla istotu, že Bohu na tebe stále záleží. Si pre neho vzácna.

28. Jeho pohľad

V dnešnej dobe plnej dezinformácií sa často môžeme cítiť stratené. Sama som zápasila s depresívnymi myšlienkami, premýšľala som o zmysle života. Boh nás však ani v tomto čase nenechává samé, drahé ženy. Ponúka nám svoje slovo, svoj pohľad na nás, pravdu o nás. 

Príbeh ženy pri studni, Samaritánky, môže byť pre nás veľmi inšpiratívnym (Jn 4, 7 – 42). Žila tak, ako si myslela, že je pre ňu dobré. Prechádzala ťažkými situáciami, niekoľkokrát prešla “rozvodom”. Nemyslím si, že tie rozchody boli pre ňu ľahké. Nie sú jednoduché ani dnes, nieto v dobe Ježiša Krista, kedy sa osamotená žena len ťažko uživila. Aktuálne žila s mužom bez manželstva. Jej životný štýl možno i mnohých dráždil, asi si prešla ohováraním, súdením. Ježiš priniesol do jej života poriadok a pravdu. Vďaka tomu bola schopná vidieť sa Jeho očami a  vzápätí o Ježišovi hovoriť v Samárii. Vďaka jej svedectvu uverilo veľa ľudí.

Tak ako ona, aj my častokrát nevieme, čo je správne, nevidíme vlastnú hodnotu. Možno hľadáme jednoduchšiu cestu. Lebo iné riešenie nevidíme. Duch Svätý nám však ponúka svoje slová pravdy a pokoja. Jeho pohľad dokáže presvetliť náš život. Dôverujme mu v tom, čo nám hovorí, ako nás vidí. Jeho pravda má silu zmeniť to, ako samé seba vnímame a ako vnímame aj ostatných ľudí okolo seba a celú situáciu, v ktorej sa nachádzame. Tak nás pozývam, pustime do svojich myšlienok Božie slová o nás a o tom, čo okolo seba vidíme.  

29. Dôveruje nám

Na ceste dôvery nás čaká veľa nástrah. Jednou z nich sme aj my samé. Strach na mňa doľahne najčastejšie vtedy, keď sa idem pustiť do niečoho nového. Napríklad som chcela začať pravidelne behať. No keď už-už som mala vybehnúť, začala som premýšľať o tom, že sa zadýcham aj po pár metroch, že nevyzerám príťažlivo v športovom oblečení. Začala som pochybovať, že je to dobrý nápad. Nikdy som nebehala, asi to teda neviem, okolie by sa na mňa divne pozeralo. Nakoniec som zostala doma. 

O sile slabostí a dôvere v Boha hovorí aj príbeh Márie Magdalény (Lk 8, 2). Polovicu svojho života bola všetkými odsudzovaná, no keď do jej života vstúpil Ježiš, radikálne zmenila svoj život. Nepozerala sa na to, či sa dokáže zmeniť. Uverila v to, čo Ježiš hovoril. Jej starý život neprestal existovať, ani jej slabosti. No rozhodla sa veriť. 

Keď sa pozrieme na seba svojimi očami, vidíme len to, čo nedokážeme a v čom sme slabé.  Boh nás vidí ináč. Vidí naše slabosti, no vidí hlavne to, čo dokážeme, keď mu budeme dôverovať. Drahé ženy, dôverujme Bohu, že keď On hovorí, že to dokážeme, tak to zvládneme. Boh mi dôveruje, aj keď ja sama sebe nedôverujem. Nebojme sa. Zvládneme to, čo je pred nami. 

30. Dôverujme mu

Každá z nás má vo svojom živote ťažkosti, s ktorými nevie pohnúť. Niektoré veci nás zastavujú a niekedy až úplne paralyzujú. Cítime sa zviazané, neschopné pohnúť sa vpred. 

Možno to je niečo, čo nevieme vyriešiť. 

Toto dnešné zamyslenie nie je o tom, ako si lepšie naplánovať čas, ako zmeniť svoje zlé návyky či začať chudnúť. Je o dôvere jednej obyčajnej ženy , ktorá sa dotkla Ježišovho rúcha. Žena trpiaca krvotokom (Mk 5, 25-34). Trápila sa veľmi dlho. Bola vylúčená zo spoločenského života, správali sa k nej ako k nečistej. Nedokázala sa z toho sama dostať a nik jej nevedel pomôcť.

Tak ako ona, aj my sme sa vo svojom živote stretli s Ježišom. Ona stretnutie s ním využila naplno. Do toho jedného dotyku dala všetku svoju vieru. Vkladáme takúto veľkú nádej do stretnutia s Ježišom? Dôverujeme mu, že môže urobiť to, o čo ho žiadame a ešte oveľa viac? Posledný rok sa toho u mňa veľa zmenilo. Postupne som prestávala veriť, že príde zlom do vecí, za ktoré sa už dlho modlím. Avšak príbeh ženy trpiacej krvotokom mi dal novú nádej, že Boh môže všetko. Nech je môj problém akýkoľvek trápny, citlivý či ťažký. 

S Ježišom sa môžeme, skrze Ducha Svätého, stretnúť hocikedy. Každé jedno stretnutie môže priniesť uzdravenie, zázrak či posun vpred. Záleží len na nás, či sa rozhodneme dôverovať mu a dotkneme sa v modlitbe Jeho rúcha. 

31. Naša neistota v Jeho rukách 

Rozhodla som sa teda začať dôverovať a konať. Neviem, ako to celé dopadne. Čo ak sa to nepodarí? Má vôbec zmysel pokračovať, keď si nemôžem byť istá výsledkom? Strach z toho, ako niečo skončí, ma častokrát skoro zastavil. 

Boh na moju neistotu odpovedá tým najkrajším spôsobom. Ukazuje mi na Máriu, Ježišovu matku. Jej príbeh ma veľmi fascinuje. Bola mladá, neskúsená a veľa toho zo sveta nepoznala.  Možno bola plná otázok a neistôt. Ako sa to stane? Veď ja muža nepoznám (Lk 1,34). Ako to s nami celé dopadne? Boh na jej otázky odpovedal. Postaral sa o to, aby si ju Jozef zobral za manželku (Mt 1, 20).  Rozhodla sa dôverovať Bohu. Aj keď bolo najhoršie. Dôverovala mu s výsledkom.

A tak povzbudená jej príbehom sa pýtam Boha, ako dopadne môj príbeh. Vkladám svoju neistotu do Jeho rúk a on mi v modlitbe odpovedá: Neboj sa, moja vzácna dcéra. Ja sa postarám. Zlož svoj strach do mojich rúk. Možno nevidíš, ako to celé dopadne, no ja áno. Dôveruj mi aj s výsledkom. Čo som začal, aj dokončím. Všetky tie “čo ak” a “možno” ti prinášajú pochybnosti. No mne môžeš dôverovať. Ty len buď so mnou a rob to, do čoho ťa pozývam celým srdcom. 

Odovzdajme do Božích rúk to, ako naše snaženie dopadne. Či si nájdem dobrú prácu, alebo dobrého manžela, či budem mať ako zaopatriť svoje deti a rodinu. Konaj, modli sa a dôveruj.

Pozývam ťa do aktívnej modlitby. Vyznaj Bohu nahlas toto Božie slovo – Mt 6, 25 – 34 –   a nechaj meniť svoje zmýšľanie a správanie. 

32. Neopúšťa 

Možno sa vám tento týždeň zdá náročný, keďže v ňom píšem o dôvere Bohu. Každá z nás určite zažila, aké náročné je dôverovať, keď nevidíme vo veci nijaký posun. Najradšej by sme veci nejako urýchlili, prosto, niečo urobili, aby sa to niekam posunulo. No ako máš posunúť napríklad také hľadanie životného partnera? Alebo zmenu v rodine, za ktorú sa už dlho modlíš? Niektoré veci sú mimo naše sily. Aj mne sa často stáva, že keď počujem vetu, dôveruj Bohu, tak sa mi chce ironicky zasmiať a odpovedať:  “Jasné, a budem rodiť ako pomaly storočná Sára, nie? ” 

No aj tak sa chcem dnes pristaviť pri jednej žene Biblie, ktorá naozaj musela dlho čakať, aj keď nevidela posun, pri žene, ktorá aj zlyhala v dôvere, no Boh ju v tom aj tak nenechal samotnú. Jej príbeh mi dáva silu dôverovať.

Ráchel (Gen 29- 48), žena, na ktorú Jákob čakal 14 rokov, pokiaľ mu bude dovolené si ju vziať. 14 rokov! A keď si ju už odpracoval, prišli na to, že je neplodná. Veľmi sa trápila a žiarlila na svoju staršiu sestru Leu, ktorá mala deti. Ráchel to nezvládla a vzala veci do svojich rúk. Svojmu mužovi dala Ráchel svoju slúžku, aby jej porodila dieťa. 

Koľko trápení si samé vieme spôsobiť tým, že prestaneme dôverovať Bohu! A Boh nás aj napriek našej nedôvere neopúšťa. Hovorí nám, že je v tom s nami. Že mu máme dôverovať aj v našej bolesti, aj keď nevidíme posun. On vie najlepšie, prečo niektoré veci ešte neprišli do našich životov a prečo sa iné zas nehýbu. Nestrácajte nádej, drahé ženy. Aj Ráchel nakoniec počala a Boh ju požehnal dvoma synmi, Jozefom a Benjamínom, z ktorých sa stali významní Boží muži. 

Dnes vás chcem pozvať do malej aktivity. Napíšte si do svojho diára dnešný dátum a všetky veci, v ktorých nevidíte žiaden posun. Pomodlite sa za tie veci, pýtajte sa Boha, prečo nevidíte posun a kde sa v tej veci/situácii nachádza jeho konanie. Zapíšte si to tam. A keď sa budúcnosti táto vec pohne či vyrieši, zapíšte si to tam znova. Takto budete vidieť, že Bohu sa oplatí dôverovať, že mu nie je jedno žiadne vaše trápenie. On koná v správnom čase.

33. S dôverou sa spoľahni 

Ak som sa niečo naučila počas rokov bolesti a strachu, tak to, že Bohu môžem dôverovať. Aj keď sa stane niečo veľmi ťažké. Jedine na neho sa môžem spoľahnúť, že sa nikdy nezmení. Preto by som chcela, aby sme sa tento týždeň dostali ďalej. Nielen spoľahnúť sa na Božiu lásku, ale aj očakávať dobré veci od Boha. Skúsme sa pozrieť na všetky tie naše túžby, sny, rozrobené projekty, na všetko, za čo sa už dlhodobo modlíme a začnime očakávať dobré veci. Nové veci. Modlime sa, konajme a očakávajme s dôverou, že ten, kto v nás dobré dielo, začal ho aj dokončí (Fil 1,6). 

Nechajme sa povzbudiť aj dnes príbehom úžasných biblických žien – Salfánovými dcérami. Boli to štyri sestry, ktoré zostali bez otca a zrazu nemali nič. Nemohli zdediť majetok, lebo boli ženy. A tak vystúpili z davu, odhodlane zabojovali za seba a dostali to, čo žiadali (Num 27, 1 – 11). Určite to nebolo v tej dobe jednoduché, len tak vystúpiť pred vodcov a žiadať si dedičstvo svojho otca. No urobili to. Myslím si, že odvahu na tento skutok získali vtedy, keď videli ako Boh plní sľuby, ktoré dával izraelskému ľudu cez Mojžiša. Videli to a rozhodli sa dôverovať Božej spravodlivosti.

Aj my sa na neho môžeme spoľahnúť. Nebojme vykročiť ako Salfánove dcéry a prosme Boha o nové veci do svojich životov. Konajme, tancujme a usmievajme sa na tento svet. Verím, že nás Boh vypočuje spôsobom, ktorý si teraz ešte ani nevieme predstaviť.  

Lebo keď Boh je s nami tak, kto je proti nám (Rim 8, 31 – 35).