Nechaj sa inšpirovať
Máme pred sebou posledné tri dni zamyslení. Nachádzame sa v týždni, ktorý vrcholí veľkonočnou nedeľou, oslavou Kristovho zmŕtvychvstania. Pozrime sa spolu teda na niektoré ženy, ktoré Ježiša sprevádzali jeho poslednými dňami, môžu byť pre nás inšpiráciou.
V dvoch evanjeliách stretávame nesmierne zaujímavú ženu, ktorá Ježišovi venovala dar obrovskej hodnoty – alabastrovú nádobou s vonnou masťou (Mt 26, 6 – 13; Mk 14, 3 – 9). Ježiš dostal iste mnoho darov, ale o tomto čítame už stáročia. Bol nezvyčajný nielen po finančnej, ale najmä po emočnej stránke. Dar i spôsob, akým bol odovzdaný, vyvolali rozporuplné reakcie ľudí. Tento príbeh vo mne vyvoláva 2 úvahy. Premýšľam nad tým, či to, čo dávam, dávam z celého srdca. Či dokážem prijať to, čo mi niekto dáva, s takou úctou ako Ježiš.
Zobďaleč sa prizerali mnohé ženy, ktoré nasledovali Ježiša z Galiley a obsluhovali ho (Mt 27, 55). Pod krížom stálo skutočne viacero žien. Šli s Ježišom, plakali, videli, ako zomiera, kde ho pochovali a pripravili všetko potrebné, aby pomazali jeho telo. Napokon sa stali prvými, ktorým bolo oznámené, že vstal z mŕtvych. Uvažujem nad mnohými ženami, čo poznám, ktoré kráčali alebo kráčajú cestou utrpenia spolu so svojimi blízkymi alebo priateľmi. Sú s chorým, s trpiacim, idú s ním k lekárovi, len ho držia za ruku a uvedomujú si, že raz vstúpia do radosti veľkonočného rána. Kde končí smútok, kde víťazí život.
Drahé priateľky, neváhajte stále pokračovať v skúmaní biblických žien, nechajte sa nimi inšpirovať. Ak si nájdete aspoň krátku chvíľu, pozrite sa do posledných kapitol evanjelií. Ale rozhliadnite sa aj okolo seba. Inšpiratívne, povzbudzujúce príbehy sú všade okolo nás.
Inšpiratívna
Drahé ženy, životom nekráčame osamotene. Pri mesiacoch práce z domu som si uvedomila, že aj v takom nezvyčajnom čase máme svet ďaleko len na stlačenie ovládača TV, klik myši PC, zodvihnutie telefónu či prechádzku v prírode. Naše okolie, často nádherné príbehy ľudskej pomoci, odvahy, dôvery v Božiu pomoc sú pre nás úžasne hlbokou inšpiráciou. Inšpiráciou prestať sa ľutovať, hnevať, vstať, priblížiť sa viac k Bohu, rozhliadnuť sa okolo seba a načúvať tichému hlasu Ducha Svätého.
Rovnako, ako iní môžu byť inšpiráciou pre mňa, môžem byť aj ja inšpiráciou pre druhých. Neviem, či som si to niekedy naplno uvedomila. Oveľa častejšie sa cítim ako bezvýznamná, ľahko nahraditeľná. Ale tak to nie je! Som milovaná Božia dcéra. Táto pravda postupne prerastá z môjho rozumu a zakoreňuje sa mi v srdci. Pomáha mi nielen nepodceňovať či nepreceňovať seba, ale aj vidieť nádherné Božie dieťa v každom človeku, s ktorým sa stretnem.
Nenechajme sa zviazať strachom, hanbou, obavami z reakcií druhých, ukážme, čím žijeme. Nemusíme sa prezentovať nejakými extravagantnými činmi. Dotknime sa druhých s Božou láskou a múdrosťou. Možno sa prihovorím neznámej panej a zistím, že som prvý človek, s ktorým sa dnes rozpráva, pretože žije sama. Možno dotiahnem veci zodpovedne do konca. Drahé ženy, nechajte sa inšpirovať Duchom Svätým a buďte inšpiráciou pre iných.
Najinšpiratívnejší
Veľkonočný príbeh je najinšpiratívnejším posolstvom. Po sobote, keď sa brieždilo v prvý deň týždňa, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. (Mt 28, 1) Ženy sa hneď na svitaní vybrali k hrobu svojho Učiteľa. Nečakali, kým sa ostatní zobudia, naraňajkujú a dohodnú, kedy vyrazia. Premýšľam nad tým, že napriek bolesti, ktorú cítili, vstali a chceli urobiť to, čo v danom čase bolo potrebné a zároveň to, čím si naposledy chceli uctiť Ježiša – postarať sa o jeho telo v súlade s tradíciami. Ale Božie plány boli iné.
Božia láska je kreatívna a inšpirujúca. Vidí do našich sŕdc a vie, ako a kedy sa ich dotknúť. Keď ženy šli k hrobu, nevedeli, ako sa dostanú dnu. Ani im nenapadlo, že by mohol vstať z mŕtvych. Keď Mária Magdaléna videla kameň odvalený, predpokladala, že niekto telo odniesol. Ježiš však videl do jej srdca. Zjavil sa jej, dal sa jej spoznať (Jn 20, 11 – 18) a ona s nadšením hovorila ostatným, že ho videla.
Drahé ženy, čaká nás ešte niekoľko dní príprav na veľkonočné sviatky. Skúsme si ale nájsť čas sa podobne ako Mária Magdaléna zahľadieť do Ježišovej tváre. Vrcholom života s Kristom nie je Golgota, ale zmŕtvychvstanie. Nech radosť z Kristovho zmŕtvychvstania je trvalo prítomná v našich životoch a inšpiruje nás v Božom svetle kráčať každým dňom.