13. Nádej a odvaha

… a šla si medzi ľud, ktorý si predtým nepoznala. (Rút 2, 11b)

Nové prostredie, noví ľudia, nová situácia. Bola na rázcestí. Prvýkrát v krajine s inými zvykmi, mentalitou. Cudzinka, ktorá sa rozhodla odvážne vykročiť v nádeji a vo vernosti svojmu rozhodnutiu postarať sa o svokru. Mohla ťažkosti zhodiť na Noemi. Predsa, ona tu bola doma. Starí známi jej určite mohli pomôcť. Rút nezostala pasívnou. Napriek všetkému prijala zodpovednosť a konala. Začala v malom  – zberom kláskov. Možno sa v jej mysli miešal strach, obavy, neistota. Ale nakoniec sa rozhodla pre odvahu, aj keď okolnosti neboli ideálne.

Odvážna žena sa nebojí vstúpiť do nových vecí, ale aj verne zotrvať v tých, ktoré prináša každodennosť.  Neboj sa byť odvážnou aj doma, dokážeš to. Nie si v tom sama. 

Aktivita: Sprav doma aktivitu, ktorú si dlho odkladala (presťahovať nábytok, uvariť niečo, požiadať o niečo, vymaľovať izbu…).

14.  Vízia a rast

Moábčanka Rút povedala Noémi: Chcela by som ísť na pole zbierať klasy za niekým, kto mi to dovolí. Noémi jej odpovedala: Choď, dcéra moja! (Rút 2, 2)

Rút si premyslela plán, čo bude robiť, aby konkrétnymi krokmi naplnila rozhodnutie, ktoré urobila ešte v moabskej zemi. Niekedy je ľahké mať víziu či ciele, ťažšie býva uskutočňovať ich.

Rozmýšľala si, prečo je dobré mať plán? Na jednej strane nás motivuje – niekde pred nami vidíme prísľub zmeny. Na druhej strane nám vízia pomáha nemíňať naše sily všade navôkol. Je tu aj ďalší aspekt. Mať víziu a smer znamená možnosť rásť a zároveň mať hranice. Pri napĺňaní našej vízie prichádzame často k situáciám, kde musíme povedať nie ponukám i myšlienkam, ktoré ju neodrážajú. 
Nenechaj sa pri plánovaní nových cieľov odradiť minulými neúspechmi. Povzbudzujeme ťa prekonať svoje obavy.

Aktivita: Dnes povedz nie všetkým situáciám, ktoré nespadajú do vízie dnešného dňa. 

15. Každodennosť

Rút teda šla na pole a za žencami zbierala klasy. (Rút 2,3a)

Žatva nebola jednodňová záležitosť. Na začiatku je ľahké pracovať s nadšením. Ale ako nájsť tú istú motiváciu do každodennej rutiny? Každý deň tá istá jednotvárna práca, slnko, únava. Ako nepremrhať dni len preto, že sa na ne pozeráme cez optiku všednosti? Musíme zmeniť pohľad!

Každodennosť je čas, ktorý nám Boh dáva ako dar. Môže byť posvätená Jeho prítomnosťou. Boh je pri nás stále, nie iba v modlitbe či výnimočnej chvíli. Stále – 24/7.  Pripravený prežívať s nami všetko – od stresov z pokazenej umývačky až po pokojný čas pri poobednej káve. Je ľahké na to zabudnúť, hlavne, keď sa okolo nás nič nedeje alebo sa deje toho až príliš veľa. Neboj sa zmeniť pohľad na každodennosť ako na čas milosti.

Aktivita: Dnes sa poďakuj ľuďom za veci, ktoré pre teba denne robia (napr. šoférovi v autobuse). 

16. Čas pracovať a čas oddychovať

Prišla a od rána je tu až dosiaľ. Len chvíľu si oddýchla. (Rút 2, 7b)

Kedy je to ešte usilovnosť a kedy už workoholizmus? Dalo by sa odpovedať mnohými spôsobmi: keď pre nás existuje iba práca, keď nevieme myslieť na nič iné, keď oddych považujeme za prežitok pre slabých.

Je čas pracovať a je čas oddychovať. Never, prosím, klamstvu, že čím toho viac urobíš, tým si lepšia žena, matka, manželka. Množstvo vykonanej práce nič nehovorí o tvojej hodnote. Áno, je potrebné vykonávať svoju prácu zodpovedne a najlepšie, ako vieme (ako Rút). K tomu ťa povzbudzujem. Ale práca nie je to, čo nás definuje. Vyber si pravdivý pohľad na čas práce a čas oddychu, ktorý prináša pokoj, radosť a uvoľnenie. Neboj sa s rovnakým nadšením, ako vieš naplno pracovať, aj naplno oddychovať.

Aktivita: Urob, čo je pre teba ťažšie, buď pracuj, alebo oddychuj.

17. Výzva prijímať

 Ona sa najedla do sýta a ešte jej aj zvýšilo. (Rút 2, 14)

Potom jej dala aj zvyšok svojho jedla, z ktorého sa sama nasýtila. (Rút 2, 18b)

Je pre teba väčšou výzvou dávať alebo prijímať? Rút prijala Bózovu pohostinnosť. Dávaním prejavujeme lásku rodine, priateľom a spoločnosti. Ruka v ruke s tým je prijímanie. Nebojme sa prijať pomoc s nákupom, darček, povzbudenie či pochvalu. Ale je potrebné, aby sme aj samy sebe prejavili lásku.

Potrebujeme dopĺňať svoje sily, aby sme mohli obdarúvať ostatných. Načerpať znamená pre každého niečo iné – zjesť raňajky, vypiť ešte teplú kávu, vyhradiť si čas na svoju obľúbenú knihu, modlitbu. Nezabudni, nie je to prejav sebectva, ale prejav lásky voči sebe a tým, ktorých ľúbiš. Dovoľ si to. 

Aktivita: Urob ľubovoľný skutok lásky k sebe samej alebo prijmi ponúkanú pomoc.

18. Hodnota práce

Keď bol čas jedla, Boaz jej povedal: Poď sem a jedz, vezmi si chlieb a po kúskoch si ho namáčaj vo vínnom octe! Keď si prisadla k žencom, ponúkol jej pražené zrno. (Rút 2, 14)

Boaz medzi pracovníkmi nerobil rozdiely. Rút dostala rovnakú úctu ako ženci. Videl  jej odhodlanie, pracovitosť a ocenil to. Poznal jej motiváciu a snahu. Je ľahké odsúdiť svoju prácu alebo prácu iných. Porovnávať ich, dať im nálepky „podradná“ či „dôležitejšia, vážnejšia“. Nejde o pozíciu, či žneme obilie alebo sme „len“ zberačmi kláskov.

Skúsme sa zamerať viac na motiváciu, s ktorou vykonávame prácu. Môžeme robiť určité činnosti len preto, lebo sa to od nás očakáva. Môžeme pracovať aby sme mali viac peňazí a boli lepšie zabezpečené. Môžeme si činnosťou plniť svoje sny a túžby. Nie je podradná či nadradená práca, každé zamestnanie má svoju hodnotu. Nahliadni do svojho vnútra a s odvahou skúmaj svoje motivácie. 

Aktivita: Dnes sa zamysli nad otázku: Prečo robíš to, čo robíš? Čo je tvojou motiváciou?  

19. Plná pozornosť

Ona odpovedala: „Môj pane, kiežby som aj ďalej nachádzala u teba priazeň! Potešil si ma a prívetivo si sa zhováral so svojou služobnicou, hoci sa zatiaľ nemôžem rovnať ani jednej z nich. (Rút 2, 13)

Rút od Boaza zažila rozhovor plný úcty. Správal sa k nej lepšie, ako bolo v tých časoch bežné. Možno sa na chvíľu aj prestala cítiť ako posledná z posledných.
Ako sa ľudia cítia v mojej prítomnosti? Čím plním moje vzťahy? Pochopením, pravdou, prijatím? Alebo vysielam signály, že nemám čas. Samozrejme, sú chvíle, kedy si musíme určiť hranice a povedať, že potrebujeme čas pre seba. To je v poriadku.

Spomeň si na moment, keď ti niekto venoval svoju stopercentnú pozornosť a počúval ťa bez ohľadu na to, čo si hovorila. Teraz si spomeň na moment, kedy si potrebovala vypočuť a tohto daru sa ti nedostalo.

Venovať niekomu svoj čas a plnú pozornosť je dar, ktorým môžeme posvätiť každodennosť. My sa učíme trpezlivosti a láske. Iní cez tento dar môžu zažiť bezpodmienečné prijatie – charakteristickú črtu Otcovej lásky. 

Aktivita: Dnes sa pekne uprav a choď sa niekam prejsť.